TAKAGI BONSAI MUSEUM Tokio

OSUD REIDŽI TAKAGIHO

  Tvorcom a vedúcou osobnosťou tohto jedinečného múzea je Reidži Takagi, zakladateľ a prezident prosperujúcej spoločnosti Meiko. Jeho láska a obdiv k bonsajom a k prírode vôbec má korene ešte v ranom detstve, keď ako jedno zo 7 detí zámožného bankára asistoval otcovi pri záhradníckych prácach. Cez rozsiahle bombardovanie Tokya počas 2. svetovej vojny bol ich dom aj so záhradou celkom zničený a 18-ročný Takagi zostal na ulici celkom bez koruny. Aby sa uživil, opravoval nylonové ponožky.
  V tom nešťastnom čase navštívil ostrov Šikoku v južnom Japonsku a bol fascinovaný divokou krásou vetrom bičovaných a pokrútených borovíc. Semienka, ktoré si tu nazbieral, zasadil do výživnej pôdy a 2 razy denne ich polieval. Borovice, ktoré z nich vyrástli, stali sa základom jeho bonsajovej zbierky. Takagi sa začal učiť pestovať bonsaje i obchodovať. Predával kopírovacie stroje a v roku 1956 si otvoril svoju prvú firmu. Po 4 rokoch vynašiel stroj na skartovanie a recykláciu papiera a stal sa bohatým a slávnym prakticky cez noc.

PRVÉ MÚZEUM JAPONSKA

  Spolu s jeho majetkom rástla i zbierka bonsajov a historických bonsajových misiek. Kupoval staré dedičné bonsaje za tisíce dolárov a jeho zbierka sa rozrástla na vyše 5 000 stromov. Na horných poschodiach svojej budovy Meiko Corporation uprostred Tokya zriadil jedinečné múzeum bonsajov najvyššej triedy, historických i avantgardných bonsajových misiek, maľovaných zvitkov a starých tlačených kresieb ukiyoe s tematikou bonsajov. Múzeum bolo slávnostne otvorené 4. januára 1994, keď mal Reidži Takagi 67 rokov.
  V rokoch 1988-90 získala kolekcia pána Takagiho 1. cenu na Japonskej národnej výstave a vzápätí ju sám Takagi vyňal pre ďalšie roky z hodnotenia. Spolu s Národnou bonsajovou asociáciou sponzoruje Takagi súťaže bonsajov a bonsajových misiek. Súťaží sa zvyčajne v dvoch kategóriách, v modernej a tradičnej.

NA DEVIATOM POSCHODÍ

  Ak chcete vstúpiť do tohto vrcholového sveta bonsajov, ktorý je často navštevovaný vládnymi delegáciami a prezentovaný štátnym návštevám, vystúpte z metra na tokijskej stanici Ičigaja a ani nie po minúte chôdze vojdite do budovy označenej veľkým nápisom Meiko. Vstupné je 800 jenov (cca 7 dolárov) a spolu s peknou vstupenkou dostanete i kartičku na občerstvenie čajom. Potom už stačí len nastúpiť do výťahu, ktorého dvere sa otvoria až celkom hore.
  Na 9. poschodí v interiéri moderného japonského štýlu je vystavených vždy 30 bonsajov z kolekcie 500 kusov pestovaných na pestovateľskej terase, resp. streche budovy. Výstava bonsajov sa mení každý pondelok a ladí sa podľa ročnej doby a atmosféry daného obdobia. Po týždni sa bonsaje vrátia opäť do pedantnej odbornej opatery na terasu. Dlhšie obdobie v prítmí interiéru by bolo pre borovice a ďalšie vonkajšie druhy stromov nevhodné.

TAJOMSTVO ZÁHRADY

  Okolo typického červeného japonského slnečníka sme prešli k zasklenej terase, živému prírodnému obrazu múzea. Sprevádzal nás majster Hideo Suzuki a my sme mu boli povďační za jeho fundovaný výklad logických pravidiel japonskej estetiky.
  Ak sa pozriete na záhradu na hornom obrázku, čo vidíte? Ako na vás pôsobí? Majster Suzuki nám o nej dlho rozprával, tak sa vám pokúsime sprostredkovať jeho vysvetlenia.

TYPICKÝ JAPONSKÝ MÚR

  Japonská strešná záhrada Takagi múzea je obkolesená múrom typickým pre staré Japonsko, ktorý spolu s bambusmi za ním tlmí pohľad na okolité budovy a dáva priestoru pocit intimity a zároveň i stability.
  Dôležitým detailom je, že dve steny sa nezbiehajú jednoducho po priamkach k sebe ako strany obdĺžnika, ale sú asi v polovici nášho pohľadu zalomené do vnútra. Tento dôležitý moment dáva záhrade dojem plastickosti a vytvára silný pocit, že záhrada je vzadu otvorená a tým aj dynamickejšia, väčšia a prirodzenejšia.

REČ SYMBOLOV

  Podstatou záhrady a jej hlavnou myšlienkou je premenlivosť v ročných obdobiach. Podľa tohto princípu sa v nej vystavujú charakteristické bonsaje. Ústredným stromom záhrady je krásna, vyše 500 rokov stará 5-ihličnatá borovica Goyomatsu, nazývaná Chiyo no Matsu, čo znamená borovica večnosti. Je veľkou pýchou Takagi múzea a po celý rok zostáva na svojom mieste uprostred záhrady.
  My sme navštívili Takagi múzeum 2. februára, keď sa denná teplota pohybovala okolo 3oC. Okrem toho bol predvečer japonského nového roka. Preto bolo celkom logické, že k centrálnej veľkej borovici sa aranžovala stará, pomaly rozkvitajúca sakura (Prunus mume) a do tretice ešte jedna celkom malá borovica.
  Borovice sa zvyknú na japonský nový rok vystavovať a vnášať do interérov ako symbol dlhovekosti, zdravia a nesmrteľnosti, rovnako ako sakury, stromy stvorenia a znovuzrodenia.

PRÍRODA NA DLANI

  Záhrada je vysypaná čiernymi okrúhliakmi, ktoré svojou jednoduchosťou dávajú vyniknúť dokonalosti stromov. Sprava pritekajúca voda sa vlieva do jazierka a je živým dynamickým prvkom, ktorý dáva záhrade živosť a vnáša do nej pohyb.
  Pri vode stojí lucerna ako maják na brehu mora a jej odraz sa odráža na hladine ako symbol nádeje. Všetky väčšie kamene sú otočené lícom k jazierku, ktorého brehy sa jemne vlnia a nie sú rovnobežné s líniami múrov. Japonská záhrada je dynamickým stvárnením celej prírody a jej princípy sa dajú využiť i v bonsajovej tvorbe. Inšpirovali ste sa?

© Magazín BONSAJ A ČAJ
RNDr. Alenka Ondejčíková - Čajovňa dobrých ľudí, Nitra
Článok je vybraný z magazínu Bonsaj a čaj č. 7